history_edu Other

LUSÉGLA MO:PÍ MO:RUMSOK AGOM OPE:


-Bhaigeswar Pogag
Sé  ka:nam mo:píso bojeko agom  ope:é dung.Édé agom kídardém luné bangkí bangkíné opíné dung.Édé agom kídardok ake agomém lugabbomna dung.Ake agomé yokkíramna dung.Ake agomé mo:písokké yokpagla gídung.Ake agomém mo:písok tani:é kindag odokké ake agomém mo:písok tani:é kinnamang.Agom boigyanik kídardé agom kídardok dungko dakko kídardém ka:la kosag kosakpé sakpansula an-gola ka:dung odokké aminém angu angupé orpansutung.Bulu mo:písok dungko dakkom ka:la ba:pikopé agomém orpansutung.Édé bulu 1. Amerikabok mo:rum kídar 2. Prokhanto Mohagor  3. Aphrika mo:rum  odokké 4. I:uresia mo:rum kídar.  Sé  du:téng mongke mo:lég amo:ng kídarso bojeko agom érangé  kadung.Buluké yeli yekam,luli: lukam kídardé akam- mínsumanggom akoné akondok lédulo asutko  gésu gélagmínsudag.Mo:písok agom kídardé kapé édém lungusukan édé gompiro:ki luyinbilamang.Agom bigyanlo agom  boigyanik kídaré édém bulum an-go kanggo:la édém bulum  ka:si:do. Silo mélo Mo:pisok agom boigyanik kídaré 4000 kíramkopé agomém makumla édé agom kídardok légí légangém,buluké do:píném makumné ope:ékké molentung.Bulu gésu gélaksuné agom kídardém érang atérkopé tosi:la aminém minnígdo. Mo:píso édémpiné agom ope: érang kídardém sémpé atkantung. 
1. Indu-I:urupiyo manggom Bharot-I:urupiyo 
2.Tirbot-Sini 3.Drabir 4.I:urai-Altai, 5.Phino-Ugriyo 7.Bantu 8.Ostrik 9.Semiyo-Hemiyo kídarsi. 
Sém bulum mégelasin ko:ri ri:manam agomé mo:písé bojeko dung.
Sidok Indu -I:urupiyo manggom Bharot-I:urupiyo agom ope: éra:dé mo:písok bottaya:pagné.Sé agom ope:sok appíngémyang akuya:né potindé “Rigbed” sidok mé:tom kídardok adnamé khristo purbo 1200 otika dokké émna mé:dung.Odokké:sin khrit di:bdok grik kídarké lí:sabdo adla lé:namdé khristo purbo 1400 otika dokké émna mé:ngkíko dung.Bharot-I:urupiyo ope: éranglok akupagné potin dé Rikbeddok atpopagnam potiné émna ludag.
Bharot mo:rumsok agom ope: érang odokké Indu-Iurupiyo:
Mo:písok agom  ope: érang kídaré aiyompé mé:mi: mé:mi:la odokké anmi: anmi:la ankíla ka:yemílo pidjersula du:né agom kídarsim kosak kosakpé sakpansula kangkímílo appi:kopé agom érangém sakpansutung.Édé agom ope: érang kídardé sé bulu- 1. Ostrik 2. Tibbort-Sini (Sini-Tibbort), 3. Bharot-I:urupiyo odokké 4. Drabir. Bharot amo:sok uttor danpé Bharot-I:urupiyo éranglok agomém ludopé ka:pa:dag. Édé buluk ara:dok Panjabbo lunam Panjabi agomdé.Panjabbo buluké agom lulodém ka:la ba:nyikopé sakpansutung.  Édé bulu  1. Oang Panjabi manggom Lohndi odokké  2. Sangga Panjabi manggom Hindiki.Sindi mimong odokké Kossobok agom.
 Sindi agom Rajostan manggom Rajputona bolo lunam Rajostani agom,Gujarat mongkelo lunam agom Gujarati agom,Moharastrobo lunam agom Marathi agom,Kongkon mongkelo lunam agom dém Kongkoni,Himaloy mo:léglo dok oa:bo odokké ra:dang amo:lo  lunam agomdém Pahari agom,Sangga Hindi odokké oang Hindi agom,Singholbo lunam agomdém Singholi agom odokké  Bhujpuri,Méithili,Mogohi,Uriya,Bongla odokké Ohomiya agom kídardé.
Drabir: 
Bharot -I:urupiyo Arjyo ope:dok me:lamdo Bharot mo:rumsok agom ope: akoda dung.Édé agom ope:dok aminém Drabir  agom ope: émdag.Bharot mo:rumso Drabir  agom ope:dé bojeya:pé Dokin Bharot mimong kídarbo lunné dung.Bojeya:pé Tamilnadu,Kerela,Ondro prodes,Telengana,Karnatak bangkí bangkí mimong kídardo Drabir agom luné ope:dé dung.Sé  agom ope:sok Bharot mo:rumso angu angu du:télo lunnésin dung.Belustanbok Brahui,Ra:dang Bharot lo:sin édé agomdém luné ope:é dung.Bulum ‘Gund’ émna kindag.Sangga Bharoddo ‘Mantu’ agom dém tadgésunamé.Dokin Bharot bolok Drabir agom appi:ko dung édé bulu 1) Madras -Tamil agom 2) Ondro Prodes -Telengu agom  3) Kerela-Malayalam agom  
4) Mohisur-Kannar agom 
Sé agom kídarsok Tamil agomdé appíngém péyam akuya:né agomé odokké gomlam mírémné agomé.Sé agomsé Kristo Purbo aumné otikadokké gomlam do:yingém pa:dag.Aku Tamil agomdokké ‘Bhottelutu’ émnam aíké abígé kasudungai.Malayam agomsém Tamil agomlokké ‘abíné omé’ émna ludag.Odoké:sin du:téng ame:yaunélo lubomsula du:nam ‘Tulu’ agomdé:gom Drabir agom ope: lokké.odokési:n Korgu(Kurk),Nilgiri,Tuda,kota agom kídadémgom bolo pa:dag.Silo mélo ‘Tuda’ émnam agomdém lunné Kakuma:pé ibomdung.Sé agom ope:sokké Kurukh manggom Urau,kondi manggom Kri:, Kolami agom kídardém tadgénamé.
Ostrik Agom ope:
Ostrik agom luné ope:sin Bharot mo:rumsok bangkí bangkí mimong lo pidjersula dung.Odok ara:do Sota Nakpur  odokké Biharbok Sautal,Pogonabo lubomnam agom Sautali agom,Dokin Biharbok Ransi moléglo lubomnam agom Mundari agom,Biharbok Singbhumi mo:dumlok ‘ Hu agom’ kídardém mégela:sin Khariya lang Bhumij agom kídardémgom kinpénamé.
Moharastrobok ‘Korku’ lang Urisabok ‘Sobor’ agom kídardé:gom édé agom ope:dokké.Ohom mimo:sok kumrí ko:rí mimong Meghaloy mimo:dok ‘Khasi’ agomdom ostrik ope:lokké émna ludag.Ohom mimo:so:gom Bharot mo:rumsok bangkí bangkí mimong lokké ager atí légapé odokké sang anné pékkapé gíala Ohom mimoso:gom  ostrik agom luné ope: é dung.
Agom Ope: ko:ri -1
Indu-I:urupio
Bharot- I:urupio agom
1. Kentum abég 2. Sotom abég
Kentum abég
1. Kelsiyo 2. Jarmaniyo 3. Italiyo 4. Grik Heleniyo 5. Hittait 6.Tokhoriyo
2. Sotom Abég
7. Albeliyo 8. Lettoslabiyo 9.Armeniyo 
8. Arjyo (Bharot-Irani) 1. Iraniyo 2.dordiyo
 3.Bharotiyo Arjyo agom  1. Aku Bharot Arjyo (Boidik songoskrit) khristo purbo 1200 dokké khristopurbo 6 do:pé 2. Ra:dang Bharot Arjyo (Pali, Prokrit,Opobhrongs) Khristo purbo 6 dokké  khristo purbo 10   otikado:pé.
3. Anu Bharotiyo Arjyo agom( Bharot runggo potindok tolígnam agom kídar)Khristo purbo 10 do:pé.
Ra:dang Bharotiyo Arjyo agom kídar:
1. Adi prakrit (Khristo,pur 6 dokké khristo  1 otikado:pé)
2. Ra:dang prakrit (khristo 1 dokké 6 otikado:pé)
3. Opobhrons( khristo 6  dokké 10 otikado:pé)
Mogdhi opobhrons:
 1.  Bangla 2. Uriya 3.Maithili 4. Mogohi 5.Ohomiya 
Ohomiya dokkésin lenné agom annyiko dung. Édéba:nyi:dé  1. Nagamis 2. Nephamis
Tibot-Sini manggom Sin-Tirbot (Thai-Sin,Tirbot-Bormi)
Bharot mo:rumsok agom ko:ridok Tirbor-Sini agom  ope: manggom Sini-Tirbot agom ope:si:gom lubomsula du:nam agom ope:ko. Tirbot-Sin agom ope:si baumko kosagé dung.Édé baumdé sé bulu- 1.Tirbot-Bormi 2. Thai-Sin manggom Syam-Sin odokké  3. Yenisi 
Bharot mo:rum so Tirbot -Sin léríng tani:é gi:ngala du:dogom so Sainang agom luné tani:ém okolosin pa:la:mang. Lukannam Thai-Sin kosaglok tani:é Borma (silo mélo Myanmar) Bharot mo:rumsok  Uttor-Purbansol odokké Orunasol-Ohom mimong kídarso bojeko dujersula  dung. San kosagdok agomdé Borma mo:rumlok dagdung Bormado bojeko du:dopé ka:padag.Thai-Sin abégdém Syam-Sin émnasin kindag.Édé Thai-Sin agom luné tani: kídardé Bharot mo:rumso Ohom lang Orunasol mimong annyi:o:so pa:dag.Sémpé ka;yemílo agom migang  kídaré ‘Khasi’ agomdémpé sé angu angu agom kídasémgom aipé o:rí:pé pola ka:pénamé.Khamti agomsé:gom Bharot mo:rumso Thai agom luné kídardok ako.Thai agom luné kídarké agom lulod kídardé bojeko angumínsumang.Bharot mo:rumsok uttor-purbansol sok lubomsula du:nam Thai agom kídardé sé bulu-1. Thai Khamti 2.Thai Phake 3.Thai Khamyang 4.Thai Turung 5.Thai Aiton odokké 6. Thai Ahom. Sé agom kídarsok Thai Khamti agomsé Ohom lang Orunasol mimong annyiso  ka:pa:dag.Thai Khamti agom luné kídardém mépagla abíd  Thai agom luné kídardé Ohom mimongsé dung.
    Tirbot-Bormi abéglok agom kídardok ara:do Tibbot manggom Bhutiya agomdok bojeko gomlabém pa:dag. Sé agom ope:sok bojeyang agomlokké adnam gomlabém pa;la:mang.Pétom Bormi agom kídar lokkémpag adnam gomlabém pa:dag. Sé agom luné tani: kídardok agom kídardém pola ka:yemílo buluké leke du:téng dakténg kídardém kinnadag.Taraporewalai bí sé agom kídardok aíké okum mo:rumé Iyang-Sikiyang odokké Howangho a:né bidlenko Dokin-Posim Sin dé émna mé:dag.Iyang-Sikiyang lang Howangho a:né annyidé kéíkpé bidyi:la Sin mo:rumdo:pé odokké kéíkpé Bromoputro,Siduin, Iraboti,Mekong,Menam émkodokké Bharot ,Bormadek,Syamdek kídardo:pé gíjersukang.Tibot -Bormi néríng agom kídardé Bormoputro bidlenkodokkéi abég aumkopé békpansula togné. Ope: ako Bormoputro dok tale:pé Tibotto:pé gísangkang odok ope: ako Bormoputro a:né kéíkpé togla Ohom mimo:sopé pí:tokkang odokké me:lamké ope:dé Siduin,Iraboti dokki gíla Bormodek do:pé gíkang. Tibbot -Bormi ope:dé uttor Ohom abégdé Tirbot lang Bormi annyipagdok  kumrí-ko:rí agomé émna luladag.Tirbot-Bormi agomdém kosag appi:kopé sakpansuladag. 1.Tirbot-Himaloy 2. Uttor Ohom abég 3. Ra:dang-Daktok Ohom abég odokké 4. Arakan-Barma abég.Sidok me:lamké annyidém lékopé ‘Ohom-Borma’  émna ludo.Silo sémo: atpodung.Me:lampé uttor Purbansol lokké agom kídarké légapé ad-yeku.
………………………..